Už pri zbežnom pohľade akúkoľvek chronológiu japonských dejín zistíme, že najvýraznejšou osobnosťou obdobia
|
| Známy portét Minomato no Joritomu (dnes Britské Múzeum) - detail |
Pritom všetko mohlo byť inak. Jeho otec Jošimoto bol vo vojne Hedži medzi odvekými rivalmi, rodinami Minamoto a Taira, porazený a jeho synovia (vrátane Joritoma) zajatí. Víťazný Kijomori ušetril jeho život výmenou za Jošimotovu konkubínu Towiku a poslal ho do vyhnanstva. Tento Kijomoriho krok sa neskôr ukázal pre rodinu Taira osudný.
Vo svojom 20 ročnom exile sa Joritomo pripravoval na odvetu a získaval na svoju stranu vazalov rodiny Taira. Kijomori si značne poškodil pozíciu pokusom o "nelegálne" dosadenie svojho vnuka na trón. Po Kijomoriho smrti sa v rodine Taira nenašiel jeho dôstojný nástupca a rodina Minamoto začala naberať na sile. Joritomo pri budovaní svojich síl v podstate vytvoril triedu bojovníkov, samurajov, o ktorých sa neskôr opierala jeho moc. Vývoj vyústil vo vojne Gempei, ktorá znamenala nastolenie hegemónie rodiny Minamoto. Joritomove vzťahy s cisárskym dvorom postupne značne ochladli a zakázal svojim príbuzným nadväzovať akékoľvek vzťahy s dvorom. Keď jeho polovičný brat Jošitune vyhral v rozhodujúcej bitke vojny Gempei, získal popularitu a dovolil si prijať dar od cisára, Joritomo naňho úplne zanevrel, podozrieval ho zo vzbury a nakoniec ho dohnal k samovražde. Podobne zlé vzťahy mal aj k ostatným členom rodiny.
 |
| Celkový pohľad na portrét Minomata no Joritomu pripisovaný Fudžiwarovi no Takanobu |
Po svojom definitívnom víťazstve Joritomo požadoval aby ho oslovovali "Sei I tai šógun", čiže najvyšší generál, ktorý porazil barbarov. Za svoje hlavné mesto zvolil Kamakuru (tento krok dal meno celému obdobiu japonských dejín) a nastolil nový systém vlády zvaný bakufu, vláda z (vojenského) stanu. Bakufu fungovala ako druhá vláda (ovládajúca najmä armádu a políciu), a hoci cisár bol stále oficiálnou hlavou Japonska, skutočnú moc mal v rukách Joritomo. Od svojho víťazstva po svoju smrť sa Joritomovi podarilo položiť základy feudalizmu v Japonsku. Po celej krajine ustanovil svojich vazalov a vybudoval nové inštitúcie na zabezpečenie vojenského fungovania štátu, najmä tzv. Samurai-dokoro, čiže "snem služobníkov". Táto inštitúcia sa zaoberala prideľovaním vojenských povinností samurajom (služobníkom) a ich odmenami a trestmi.
Joritomo bol natoľko úspešný, že jeho titul šógun sa stal trvalým titulom jeho nasledovníkov, ktorí vládli "v mene cisára". Nepodarilo sa mu však preniesť tento titul na niektorého zo svojich synov a po jeho smrti prešla moc do rúk rodiny Hodžo.
Zdroje: Hannah Rowe (na www.geocities.com), Richard Hooker: Feudal Japan