Ainu, národ pôvodne obývajúci Hokkaidó, severnú časť Honšú, Kurilské ostrovy a južnú časť Sachalínu. Ich pôvod je dodnes predmetom vedeckých diskusií (bývajú považovaní aj za príslušníkov kaukazskej rasy). Do Japonska prišlli zhruba v rovnakom čase ako dnešní Japonci, na rozdiel od nich však severnou migračnou cestou cez Sachalín, ktorý bol v poľadovej dobe spojený s ázijskou pevninou. Počas expanzie Japoncov na sever Ainovia zväčša ustupovali bez boja, hoci história zaznamenala aj niekoľko bitiek. V období Meidži boli vystavení silnému rasovému a národnému útlaku. Dnes ich žije okolo 150 000, z toho v Japonsku asi 25 000.
Najväčšia aktívna sopka Japonska a jedna z najaktívnejších sopiek na svete vôbec. Tvorí je obrovská kaldera o rozmeroch asi 18x25 km s viacerými sopečnými kužeľmi a stratovulkánmi vnútri. Z nich je aktívny jediný - Naka-dake. Jeho prvá historicky doložená erupcia sa udiala v r. 533, od tohto času sopka vybuchla 167 krát, naposledy v r. 1993. Väčšina z týchto erupcií bola len slabá až priemerná a len 8 z nich si vyžiadalo obete na ľudských životoch, prevažne medzi turistami. Sopka vznikla asi pred 300 000 rokmi, dnešný tvar kaldery vznikol v období pred 80 000 až 70 000 rokmi. V tom čase jej pyroklastiká pokryli prakticky celý ostrov Kjúšú.
Hora Curugi, angl. Mt. Tsurugi, druhá najvyššia hora ostrova Šikoku (1 955 m) nachádzajúca sa vo východnej časti ostrova. Je miernejšie modelovaná ako jej vyšší "konkurent" a preto pomerne ľahko prístupná. Vyznačuje sa vzácnou kvetenou (endemický druh Kirenge-shoma).
Cugaru-kaikjó, angl. Tsugaru Strait, úžina oddeľujúca ostrovy Honšú a Hokkaidó a spájajúca Tichý oceán s Japonským morom. Dlhá je približne 100 km, široká 20 až 50 km. Aby cudzie lode mohli voľne preplávať prielivom, Japonsko sa kvôli jeho malej šírke vzdalo tradičného 12 míľového pobrežného pásma a uplatňuje tu len 3 míľové pásmo. Dnes sa je možné cez úžinu dostať železničným tunelom Seikan, ktorý bude až do roku 2010 najdlhším tunelom na svete (53 850 m).
Rieka Čikugo, angl. Chikugo River, najdlhšia rieka ostrova Kjúšú známa aj ako Cukuši Džiro 143 km, 127 m3/s, plocha povodia 2 863 km2. Rieka je značne divoká a považuje sa jednu z troch najatraktívnejších japonských riek z hľadiska vodných športov.
Angl. Fuji-san, Fuji-yama, Mt. Fuji, najvyšia hora japonska a , vďaka svojmu symetrickému kužeľu, jedna z najkrajších hôr sveta. Tvorí ju stratovulkán, na vrchole ktorého sa nachádza kráter o priemere 700 m hlboký 100 m. Sopka bola v historickej dobe aktívna, posledný výbuch nastal v roku 1707. Hora má veľký kultúrny a náboženský význam, za posvútnú sa považuje od 8. stor. n.l. Dnes ju navštevuje asi 400 000 turistov ročne.
Najväčšie mesto ostrova Kjúšú nachádzajúce sa v jeho najsevernejšej časti. Ako mesto situované oproti Kórei sa Fukuoka stala nástupným miestom prenikania kórejskej alebo prenesene aj čínskej kultúry na Japonské súostrovie. Dnes je to jedno z najrýchlejšie rastúcich japonských miest. Je konečnou stanicou Šikanzen expresu, okrem toho je v nej letisko a prístav. Ekonomika mesta je (na rozdiel od ostatných japonských miest) založený na terciárnom priemysle (export-import,
Rieka Išikari, angl. Ishikari river, najvodnatejšia a tretia najdlhšia rieka Japonska(268 km, 561 m3/s). Pramení v pohorí Daisecu-zan pod vrcholom Išikari (1 966 m). Jej povodie má rozlohu 14 330 km2, čo znamená druhé najrozsiahlejšie povodie v Japonsku (po rieke Tone). Po opustení hôr preteká planinou Išikari, na ktorej leží aj mesto Sapporo a je hlavným zdrojom vody pre toto mesto.
Hora Išizuči, angl. Mt. Ishizuchi, najvyšiia hora ostrova Šikoku a celého západného Japonska. Jedna zo 7 posvätných hôr v Japonsku uctievaná už po stáročia, stredisko "horského kultu". Jej vrchol je pomerne ťažko dostupný, v dnešnej dobe výstup uľahčujú reťaze a lanovka.
Nihonkai, angl. Sea of Japan, polouzavreté more v západnej časti Tichého oceánu medzi východným pobrežím Ázie, Japonským súostrovím a ostrovom Sachalín. Rozloha 978 tis. km2, priemerná hĺbka 1 750 m, max. hĺbka 3 669 m. Pobrežie Ázie obteká studený Pobrežný prúd, pobrežie Japonska teplý Cušimský prúd. Významná oblasť lovu rýb, krabov a zberu chalúh.
Ostrov Hokkaidó sa vyznačuje veľkou rozlohou jazier rôzneho pôvodu. Charakteristické pre ostrov sú jazerá v kalderách alebo kráteroch bývalých sopiek, v horách sa vyskytujú aj ľadovcové jazerá. Najväčšie z nich sú: Saroma-ko151,9 km2 (3. najväčšie jazero Japonska), Kuššaro-ko 79,3 km2 (6. najväčšie j. Japonska), Šikotsu-ko 78,4 km2 (kalderové jazero, 8. najväčšie j. Japonska), Toja-ko 70, 7 km2 (kalderové jazero, 9. najväčšie j. Japonska), Notoro-ko 58,4 km2, Furen-ko 57,5 km2, Abaširi-ko 32,3 km2, Akkeši-ko 32,3 km2, Mašu-ko 19,2 km2 (kalderové jazero), Kuččaro-ko 13,3 km2, Akan-ko13,0 km2.
Rieka Jošino, angl. Joshino River, najdlhšia (resp. druhá najdlhšia) rieka ostrova Šikoku (194 km, 168 m3/s, plocha povodia 3 750 km2). Pramení pod najvyššou horou ostrova, posvätnou Išizuči, a ústi do prielivu Kii. Je to divoká rieka známa aj pod menom Šikoku Saburo.
Jazero Kuššaro, angl. Lake Kussharo, výpĺňa rozsiahlu kalderu (kráter sopky) rovnakého mena a je najväčším jazerom tohto typu v Japonsku (celkovo je to 6. najväčšie j. Japonska). Jeho výmera je 79,3 km2, obvod 57 km a maximálna hĺbka dosahuje 117,5 m. Uprostred jazera sa nachádza zalesnený ostrov s obvodom 12 km, ktorý je najväčším neobývaným jazerným ostrovom v Japonsku. V zime jazero úplne zamŕza a v ľade sa objavujú trhliny v dĺžke aj 10 km. Tento fenomén sa nazýva "god crossing". Prie jazere je vybudovaných 6 kúpalísk, kúpanie je zdarma.
Soja-kaikjó, angl. La Pérouse Strait alebo Soya Strait, 40 km široká účina oddeľujúca ostrovy Hokkaidó a Sachalin (Rusko) a spájajúca Japonské more s Ochotským morom. Pomenovaná podľa Jeana Françoisa Galaupa, grófovi de La Pérouse, ktorý ju objavil pre západný svet v r.1787.
Mesto bolo založené niekedy pred rokom 1500 ale až do príchodu Európanov bolo len bezvýznamnou prístavnou dedinou. Po príchode Portugalcov bol v roku 1972 v Nagasaki otvorený prístav pre portugalské obchodné lode a mesto sa rýchlo rozrástlo. Neskôr, počas izolácie japonska pre zahraničnými vplyvmi bolo Nagasaki jedným z mála miest, do ktorých mali cudzinci povolený vstup. Počas druhej svetovej vojny zhodili Američania na mesto jadrovú bombu, ktorá zrovnala so zemou polovicu mesta a počet jej obetí po rokoch dosiahol asi 100 000. Mesto leží pri zátoke tvoriacej najlepší prírodný prístav v južnom Japonsku. Jeho hlavná časť sa rozkladá na malej rovine a zasahuje do údolí dvoch riek. Dnes má mesto 423 167 obyvateľov.
Rieka Ojodo, angl. Oyodo River, najvodnatejšia rieka ostrova Kjúšú (107 km, 224 m3/s napájaná bohatými zrážkami ostrova.
Angl. Shimonoseki strait, veľmi úzka úžina (len okolo1,8 km) oddeľujúca ostrovy Honšú a Kjúšú a spájajúca Cušimský prieliv s Vnútorným morom. Má tvar širokej rieky a dostať sa cez ňu možno viacerými spôsobmi: mostom Kanmon (1083 m, tunelmi pre autá, železničnú dopravu a peších alebo trajektom.
Administratívne centrum ostrova Hokkaidó. Vzniklo len po založení "kolonizačného úradu pre Hokkaido" v roku 1869. V tomto čase malo len 6000 obyvateľov, z toho 90% tvorili Ainovia. Dnes má toto mesto 1 854 837 obyvateľov, čo je výsledkom vývoja, aký nebol zaznamený v žiadnom inom japonskom meste.
Angl. Sakura-jima, najaktívnejšia a najnebezpečnejšia sopka v Japonsku. Tento stratovulkán sa nachádza v strede kaldery Aira zaplavenej morom oproti mestu Kagošima (ostrov Kjúšú). Sopka donedávna tvorila ostrovček (džima) v zálive kaldery, erupcia v roku 1914 ju však lávovým prúdom spojila s ostrovom.
Jazero Saroma, angl. Lake Saroma, najväčšie jazero ostrova Hokkaidó, 3 najväčšie jazero Japonska. Jeho plocha je 151,9 km2, maximálna hĺbka 19,5 m, priemerná hĺbka 8,7 m. Nachádza sa tesne pri severnom pobreží ostrova, od Ochotského mora je oddelené len 150 - 200 m širokou pieskovou hrádzou dlho asi 20 km. Vďaka existujúcemu úzkemu prepojeniu s morom je jeho voda brakická. Jeho povodie je riedko osídlené (14,4 obyv./km2). Jazero je súčasťou Kvázi-národného parku Abaširi, je významnou hniezdnoun lokalitou vodného vtáctva (labute), obklopené je slanomilnou vegetáciou a v jeho vodách sa vysktyjú viaceré vzácne druhy mäkkýšov.
Angl. Inland Sea (Vnútorné / vnútrozemské more). Rameno Tichého oceánu oddeľujúce Honšú, Kjúšú a Šikoku, úzkym prielivom Šimonoseki je spojené aj s Japonským morom. Jeho rozloha je 9 510 km2, dĺžka 440 km, šírka 5-55 km. Je pomerne plytké, posiate viac než 950 ostrovmi a ostrovčekmi, z ktorých najväčšia je Awadži-džima. Pobrežie je husto osídlené, nachádzajú sa tu najvýznamnejšie japonské prístavy Ósaka, Kóbe a Hirošima. Taktiež 800 ostrovov je osídlených - obyvateľstvo sa zaoberá prevažne rybolovom. More sa vyznačuje krásnymi scenériami (národný park Seto-naikai a rekreačné strediská).
Rieka Šimanto, angl. Shimanto River, najväčšia a 1. alebo 2. najdlhšia rieka ostrova Šikoku. Známa je aj pod menom Watari-gawa. Jej dĺžka sa udáva na 190 až 196 km, prietok na 251 m3/s a plocha povodia dosahuje 2 270 km2. Je preslávená svojou čistou vodou, hovorí sa o nej ako o poslednej čistej rieke Japonska.
Rieka Šinano, angl. Shinano River, najdlhšia a druhá najvodnatejšia rieka Japonska, najväčšia rieka ostrova Honšú (375 km, 527 m3/s, plocha povodia 11 900 km2). Pramení pod horou Kobuši v pohorí Čičibu v prefektúre Nagano a preteká prefektúrou Niigata do Japonského mora. Vzniká sútokom dvoch tokov: Čikumy a Sai, ktoré sa zlievajú v blízkosti mesta Nagano. Rieka je symbolom "vodného mesta" Niigata a v jej blízkosti sa odohráva pravidelný letný festival s ohňostrojmi zrkadliacimi sa v jej vodách.
Rieka Tešio, angl. Teshio River, druhá najväčšia rieka ostrova Hokkaidó (256 km, 271 m3/s, plocha povodia 5 590 km2).
Rieka Tokači, angl. Tokachi River, tretia najväčšia rieka ostrova Hokkaidó (156 km, 214 m3/s, plocha povodia 9 010 km2). Pramení v blízkosti vrcholu Išikari v pohorí Daisecu-zan a preteká úrodnou nížinou Tokači, kde sa spolupodieľa na priaznivom vodnom režime.
Rieka Tone, angl. Tone River, druhá najdlhšia a šiesta najvodnatejšia rieka Japonska (322 km, 279 m3/s), známa ja pod menom Bando Taro. Na svojom hornom toku je to jedna z najdivokejších riek Japonska. Pramení v oblasti hlavného japonského rozvodia v pohorí Mikuni a preteká nížinou Kantó do Tichého oceánu zásobujúc vodou oblasť hlavného mesta Tokio. Má najväčšie povodie spomedzi Japonských riek - 16 840 km2.
Významná sopka na SZ ostrova Kjúšú, kompozitný vulkán. V historických časoch nebola príliš aktívna, v roku 1792 však spôsobila najväčšiu vulkanickú katastrofu v dejinách Japonska (takmer 10 000 mŕtvych). Od vtedy je sopka často aktívna, posledný veľký výbuch bol zaznamenaný v r. 1995.
Stratovulkán na JZ ostrova Hokkaidó na okraji kaldery Toja. Kaldera samotná je stará okolo 130 000 rokov, Usu však má len 10 000 rokov. Medzi rokmi 8100 p.n.l. a 1663 n.l. nemámae doklady žiadnej aktivity. Od roku 1663 je sopka stále aktívna (1977-78, 2000).