Pod?a vzh?adu historických jadier dne?ných miest by sa zdalo, ?e slovenské mestá vznikali a? koncom stredoveku. Oficiálne, lep?ie povedané pod?a "zakladajúcich listín" na?ich miest, tomu bolo naozaj tak. História Slovenska je v?ak omnoho dlh?ia a prvé usadlosti mestského typu sa u nás objavili podstatne skôr.
Pravdepodobne na?ím najstar?ím mestom je na?e sú?asné hlavné mesto – Bratislava. Táto bola u? pred 2000 rokmi keltským opidom, jej história je teda podobná ako história Viedne alebo Parí?a. Rozvoj keltskej Bratislavy bol zastavený po jej zni?ení Dákmi v roku 58 pred n. l.
Mestá na Slovensku ur?ite vznikali aj za ?ias Rímskej rí?e. Slovensko v?ak le?alo a? za jej hranicami a preto u nás Rimania postavili len nieko?ko vojenských táborov a men?ích civilných miest. Tento rozvoj v?ak nijako neovplyvnil vtedaj?ích obyvate?ov Slovenska – germánske kmene Markomanov a Kvádov – a hlb?ie v na?om území sa ?iadne mestá neobjavili.
Slovania po svojom príchode na na?e územie za?ali budova? opevnené hradiská, ktoré boli nielen vojenskými pevnos?ami ale aj obchodnými, cirkevnými, správnymi a výrobnými centrami. Z na?ich sú?asných miest boli v tejto dobe hradiskami Nitra (politické centrum rí?e Slovanov zvanej Ve?ká Morava) a Bratislava. ?al?iemu rozvoju týchto sídlisk v?ak zabránilo ovládnutie Slovenska ma?arskými kme?mi (907 a? 940 n. l.) a nasledujúce 100 ro?né "obdobie temna".
Ur?itý rozvoj súdlisk nastal a? za vlády ?tefana I (svätého), ktorý okolo roku 1000 za?al budova? organizovaný Uhorský ?tát. Tento ?tát nadviazal na zvy?ky ve?komoravskej ?tátnej správy a jeho centrami sa na na?om území stali bývalé hradiská postupne prebudúvané hrady. Rozvoj Uhorského ?tátu v?ak bol len pomalý, podstatne pomal?í ako v západnej ?asti Európy.
Vznik naozajstných miest (z hospodárskeho aj právneho h?adiska) na na?om území je paradoxne spojený z katastrofou, ktorá takmer znamenala zánik Uhorského ?tátu – s tatárskym vpádom. Tatári, ko?ovný národ z dne?ného Mongolska, na hlavu porazili armádu vtedaj?ieho krá?a Belu IV. a viac ne? rok plienili územie dne?ného Slovenska. Ke? v roku 1242 odtiahli, územie Slovenska (aj celého Uhorska) ostalo zna?ne vy?udnené, postihnuté chaosom a hladomormi. Ukázalo sa, ?e Tatárom odolali len hrady a prvé opevnené mestá, napr. Bratislava, Komárno a Nitra. "Zmúdrený" krá? Belo IV. sa preto po svojom návrate do krajiny v?emo?ne sna?il podporova? budovanie miest a hradov. Rovnakú politiku potom robili aj jeho následníci.
Táto podpora sa prejavovala dvoma spôsobmi: ude?ovaním mestských privilégií jednotlivým osadám a pozývaním kolonistov (tzv. hostí) z vyspelej?ích oblastí Európy, najmä z Nemecka. Mestá s výsadami udelenými krá?om, tzv. slobodné krá?ovské mestá, nepodliehali ?iadnej ?al?ej ??achte okrem krá?a. V?aka rozsiahlym právam týkajúcim sa obchodu, priemyslu a ?a?by surovín sa tieto mestá stali ekonomickou oporou Uhorska. K tomuto prispelo aj "know-how" nemeckých hostí. V?aka svojej sile sa mestá postupne stali oporou uhorských krá?ov v ich sporoch s ostatnou ??achtou a takto splatili svoj dlh vo?i "zakladate?om".
Najstar?ie mestské privilégiá na Slovensku boli udelené e?te tesne pred tatárskym vpádom: Trnava dostala mestské výsady v roku 1238 a pravdepodobne aj niektoré mestá uvedené ni??ie dostali prvé výsady u? v tomto období. Po tatárskom vpáde boli privilégiá v rýchlom slede udelené mnohým významným obchodným alebo správnym centrám: Zvolen 1243, Krupina 1244, Ko?ice pred rokom 1949, Nitra 1249, Komárno a Ke?marok 1265. V roku 1271 udelil ?tefan V. hromadné privilégium spi?ským mestám – najvýznamnej?ia z nich bola Levo?a. V roku 1291 dostalo svoje privilégiá aj na?e dne?né hlavné mesto Bratislava. V tejto dobe boli udelené privilégiá aj Pre?ovu a Sabinovu.
Osobitnou kapitolou bol vznik stredoslovenských banských miest. Tieto mestá vznikali v husto zalesnených horských oblastiach pri náleziskách kovov. V?aka právu ?a?i? suroviny tieto mestá rýchlo bohatli a ur?ujúcimi pre ?al?í osud celého ?tátu. Najznámej?ími z týchto miest sa stali "strieborná" Banská ?tiavnica (????), "medená" Banská Bystrica (1255) a "zlatá" Kremnica (1328).
Proces ude?ovania privilégií pokra?oval aj v 14. a 15. storo?í, vä??ina z týchto nov?ích miest sa v?ak u? pre konkurenciu star?ích miest zvä??a nerozvinula. Výnimkami sú Bardejov (prvé privilégium 1320), ktorý sa stal jedným z najvýznamnej?ích obchodných centier, ?ilina (1312), Ro??ava (1340) a niektoré ?al?ie. Treba v?ak spomenú?, ?e mnohé osady sa aj napriek ve?mi starým privilégiám nikdy nestali mestami. Ich obyvatelia sú v?ak dodnes hrdí a nedajú na svoje mestá dopusti? (Jeden vtip hovorí: "Táto dedina je mestom. Kto tomu neverí, zaplatí pokutu".)