Ostrov Hokkaidó

Hokkaidó (doslova Severomorská provincia) je druhým najväčším ostrovom a Japonska a súčasne najsevernejším z jeho veľkých ostrovov. Až do roku 1869 sa volal Yezo alebo Ezo. Od východu je obmývaný Tichým oceánom, od západu Japonským morom a od severu Ochotským morom. Od ostrova Honšú ho delí Cugarský prieliv, od ostrova Sachalín (Rusko) La Pérousov prieliv a od najjužnejšieho Kurilského ostrova Kunašir prieliv Nemuro  mapa .

Najväčšia dĺžka ostrova v smere približne S-J je 420 km, v smere Z-J asi 500 km. Jeho rozloha je 77 981 km2. Niekedy býva jeho výmera udávaná spolu s malými ostrovmi, ktoré k nemu geograficky a administratívne patria, vtedy je to 83 454 km2. Dĺžka pobrežia je 2 676 km.

Vnútrozemie ostrova je hornaté, pobrežné oblasti sú tvorené prevažne nížinami. Hokkaidó má najväčší podiel nížin spomedzi hlavných japonských ostrovov. "Strechou ostrova" je pohorie Daisecu-zan s najvyššími vrcholmi Asahi-dake (2 290 m) a Tokači-dake (2 077 m). Na Hokkaidó sa nachádzajú dve samostatné vulkanické pásma. Prvé z nich sa nazýva Čišima a tiahne sa z polostrova Širetoko až do pohoria Daisecuzan (patrí doň napr. hora Tokači-dake). Druhé vulkanické pásmo, Nasu, sa tiahne západným Hokkaidó smerom na Honšú. Patria doň sopky napr. Komaga-take, Tarumae-jama alebo Usu (731 m). V pohorí Daisecu-zan pramenia najvýznamnejšie rieky ostrova: Išikari (268 km, 561 m3/s, najvodnatejšia rieka Japonska), Tešio (256 km, 271 m3/s) a Tokači (156 km, 214 m3/s). Na ostrove sa nachádza mnoho jazier, najväčšie z nich je Saroma-ko (151,9 km2, tretie najväčšie jazero Japonska, ďalších 10 jazier presahuje výmeru 10 km2. Jazero Kuššaro je najväčším kráterovým jazerom Japonska. Povrchové vody a mokrade zaberajú 6,4% povrchu ostrova, čo je zhruba dvojnásobok priemeru celého Japonska.

Využitie pôdy: ostrov je značne lesnatý (70,6%), poľnohospodárska pôda zaberá 15,6%, zastavané plochy a cesty menej než 4%. Väčšina lesov na ostrove je zmiešaná, tvorená smrekom ajanským (Picea yesoensis) a jedľou sachalínskou (Abies sachalinensis) a dub mongolským (Quercus mongolica), z ďalších listnáčov sa vyskytuje napr. lipa japonská (Tilia japonica). Hory vulkanického pásma Nasu na juhu ostrova sú pokryté porastmi buka Sieboldovho (Fagus sieboldiana). V horách sa vyskytuje aj pásmo ihličnatých lesov a pásmo kosodreviny. Nad hranicou lesa sa nachádzajú alpínske lúky.

Obyvateľstvo: Hokkaidó má najnižšiu hustotu osídlenia spomedzi japonských ostrovov (73 obyv./km2), počet obyvateľov je 5 683 000. Najväčším mestom a sídlom prefektúry je Sapporo (1 854 837 obyv.) Z ďalších miest treba spomenúť Asahikawa 359 536, Hakodate 287 637, Kita-ku 260 114, Higaši-ku 248 950 Široiši-ku 197 223 a Tojohira-ku 204 700.

História: Hokkaidó bolo v minulosti krajinou národa Ainov. Počas obdobia Meidži boli Ainovia vystavení silnému národnostnému útlaku a dnes ich tu žije už len asi 25 000. Mnohé miestne názvy, napr. aj Sapporo, majú pôvod v ich jazyku.

Administratívne členenie: Celý ostrov administratívne patrí do jedinej prefektúry rozlohou najväčšej v japonsku. Kvôli veľkej rozlohe sa táto prefektúra delí na 14 subprefektúr.

Ochrana prírody: Na ostrove sa nachádza 6 národných parkov (Širetoko, Akan, Močiare Kuširo, Daisecuzan, Šikocu-Toja, Sarobetcu-Riširi-Rebun), 5 kvázinárodných parkov a 12 prefekturálnych rezervácií.


Zdroje: Štatistická ročenka 2003, Oficiálna stránka Prefektúry Hokkaidó