Napriek vysokej hustote osídlenia vysoká lesnatosť (69%), v Európe porovnateľná len so škandinávskymi krajinami. Lesy na Hokkaidó ihličnaté typu tajgy, na Honšú listnaté alebo zmiešané lesy mierneho pásma, na Kjúšú a Šikoku vždyzelené subtropické lesy, na juhu (Rjúkjú) tropické rastlinstvo. Dobre vyvinutá vegetačná stupňovitosť, nad pásmom lesa alpínske lúky, vrchol Fudži-san takmer po celý rok pokrytý snehom. Pôdy rozmanité od lateritov na juhu až po podzoly na severe. Časté sú vulkanické pôdy - andosoly - ktorých japonský názov sa používa v pôdnych systematikách celého sveta (an-do znamená čierna pôda).

Vďaka veľkému rozpätiu zemepisnej šírky, veľkým výškovým rozdielom a ostrovnej polohe sa Japonsko vyznačuje vysokou biodiverzitou, značne vyššou než u európskych krajín s porovnateľnou rozlohou. Vyskytuje sa tu napr. 5,565 druhov vyšších rastlín, 90 druhov cicavcov alebo 63 druhov plazov. Relatívne vysoký je počet endemických druhov - ostrovy Rjúkú a Ogawara si dokonca vyslúžli názov Galapágy východu. (zdroj: Ministry of Environment)

Živočíšstvo podobné priľahlým častiam Ázie, vďaka izolácii ostrovov od pevniny viacero endemitov:

Ďalšie vzácne druhy:

Charakteristické druhy: medveď hnedý (Ursus arctos yesoensis) žijúci na ostrove Hokkaidó, medveď himalájsky japonský (Ursus thibetanus japonicus) - menší druh "čierneho medveďa" žijúci na ostatných ostrovoch

Rastlinstvo sa vyznačuje veľkým podielom endemitov (u vyšších rstlín až 35%, z toho 2 endemické čeľade a 20 rodov)

V súčasnosti vysoká hustota osídlenia spôsobuje ohrozenie viacerých druhov alebo ich biotopov.

Prírodné rezervácie: sieť 27 národných parkov zaberajúcich cca 5% rozlohy štátu pokrýva prakticky všetky významné biotopy vyskytujúce sa v Japonsku ďalšie tzv. pseudonárodné parky sú vyhlasované prefektúrami.


www.nissubashi.org